Coach Carter
 | Kouč Carter |
 | Coach Carter |
Drama / Sportovní
USA, 2005, 130 min
Režie: Thomas Carter
Hrají: Samuel L. Jackson, Rob Brown, Robert Ri'chard, Ashanti, Rick Gonzalez, Channing Tatum, Texas Battle, Vincent Laresca, Adrienne Bailon, Octavia Spencer, Debbi Morgan, Robert Hoffman, Roger Lim, Ray Baker, Deena Dill
Film je natočený podľa skutočnej udalosti a opisuje život kontroverzného trénera Kena Cartera.
V roku 1999 dostal Carter
ponuku trénovať basketbalové mužstvo na strednej škole v Richmonde, kde
chalani žili svoj život bez pravidiel a prežívali z dňa na deň a ich
jediným cieľom a útechou bol basketbal, ženy, drogy, zábava,... Po
príchode do tohto mužstva, podpísal s každým kto mal záujem hrať a
vyhrávať dohodu o konkrétnych veciach ako napr. presný príchod na tréningy,
dobrý prospech v škole,... . V našom prípade by sme povedali že s nimi
uzavrel zmluvu - záväzok prinášajúci prisľúbenie úspechu. Zaručil sa,
že ak tú zmluvu budú dodržiavať: "budete hrať ako víťazi, chovať sa ako
víťazi, a čo je najdôležitejšie, budete víťazi. Keď budete počúvať a
učiť sa!" Niektorí odišli, niektorým sa tie všetky pravidlá zdali byť
absurdné, začali ho odsudzovať aj rodičia,... On však pevne stál na
nohách a za svojim presvedčením, lebo vedel že tým chalanom pomôže nie
len vyhrávať v basketbale ale vo svojom živote. A tak hráči po mnohých ťažkostiach na tréningoch, odpykávaní si
trestov za neplnenie zmluvy, dlhé hodiny štúdia, po zlosti a hneve na trénera, pocítili tvrdosť víťazstva. Carter nebol však len tvrdohlavý a nesúcitný človek.
Veľmi mu záležalo na tom aby chalani zmaturovali a mali lepšie
vyhliadky do života, ako len ostať po škole niekde na ulici. Bol im ako otec. Síce
prísny, neústupčivý, ale na mysli mal stále lepší život svojich
chalanov (v biblickej reči by sme na to povedali že je milujúci - ten
ktorý chce len to najlepšie pre svoj ľud, ale zároveň ľudu ponecháva
slobodu rozhodnutia sa, byť milovaným. Rozhodnutie pre Neho však prináša so sebou
náročnosť, rôzne skúšky a možno aj veľké a pre nás mnohokrát nepochopiteľné skúšky Boha voči nám, lebo On chce aby sme boli naozaj dokonalí a
šťastní a preto je taký náročný).
V jednej scéne Carter
zatvoril telocvičňu a zrušil zápas roka "len" kvôli tomu že chalani
nedodržali zmluvu a nemali dobrý prospech škole. Všetci to brali ako veľkú
zradu zo strany trénera lebo konečne mohli ukázať akí sú dobrí. Popri
tom však zabúdali, že všetko to športové umenie ich naučil tréner. Bola tam
už aj pýcha a sláva im začala stúpať do hlavy. Predsa tréner stále
videl pred sebou vyšší cieľ pre svojich hráčov. Nie výhra v lige ale
výhra v osobnom živote. Je to presne to, čo od nás žiada Ježiš v
evanjeliu podľa Matúša kde hovorí že sa máme odpútať od časných dobier
a nasledovať Boha. Lebo len On vie čo je pre nás najlepšie.
Toto všetko nakoniec v jednom chalanovi, ktorý z nesúhlasu odišiel z tréningov, bol predtým
zapletený s drogami a inými vecami, ale nakoniec sa po tvrdom boji vrátil, vyvolalo možno nepredstaviteľnú reakciu. Stojí to za
citovať to celé: "Najväčší strach nemáme z toho, že sme neschopní.
Najväčší strach máme z toho, že sme nepremožiteľní. Je to naše svetlo,
nie temnota, čo nás najviac desí. Hrou pri stene svetu neposlúžime.
Viete, nie je nič osvieteného na tom, keď sa budete krčiť, aby sa ľudia
naokolo vás cítili lepšie. Boli sme stvorení na to, aby sme žiarili. Nie je to len
v niekom z nás, ale je to v nás všetkých. A keď dovolíme našemu svetlu
zažiariť, nevedomky dávame možnosť ostatným robiť to isté. A keď sa
zbavíme vlastného strachu, zbavíme tým navždy aj strachu ostatných.
Pane, len som vám chcel povedať: Ďakujem. Za záchranu života."
Pre mňa je tento tréner, podľa toho ako ho v tom filme vykreslili, ľudský obraz Boha, ktorý sa ozaj stará.
Verný obraz toho ako sa staral o ľudí v Starom zákone.
Preto ak prídu namáhavé skúšky, najskôr sa zastavme či z nich ozaj chceme zutekať do pohodlia a bezpečia, alebo jednoducho prijmeme s dôverou ťažký, ale Bohom ponúknutý "tréning", na nadobudnutie lepšieho života nie len pre nás, ale aj pre ľudí okolo seba, ktorý uvidia svetlo a zmysel "tréningu".
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že prijatie a zotrvanie v možno neznesiteľne ťažkých trápeniach je viac ako zutekanie. Ak sa k tomuto tréningu postavíme správne, pozdvyhne nás to úplne niekde inde. A prijať utrpenie nie je sadizmus!!! A verme že v tom najťažšom nie sme sami. Lebo Cirkev, ak to môžem takto športovo nazvať je tím, a keď už nevládzeme tak máme pomoc. Presne tak ako Timo Cruz pri návrate do tímu. Ale to si už pozrite sami.
Znášaj pre večný život všetky
ťažkosti
Syn môj, nech ťa nezlomia námahy, na ktoré si sa
pre mňa podujal, a trápenia nech ťa nikdy nevyvedú z rovnováhy. Moje
prisľúbenie nech ťa teší a posilňuje, nech sa stane čokoľvek.
Lebo ja ti môžem všetko nahradiť prehojnou,
vrchovatou mierou.
Nebudeš sa tu dlho trápiť a nebudú ťa vždy
obťažovať bolesti.
Počkaj chvíľočku, a čoskoro sa dočkáš konca
bied.
Príde hodina, keď prestane všetko trápenie
a každý nepokoj.
Všetko, čo sa pominie s časom, je kratučké
a nepatrné.
Rob, čo vládzeš robiť, pracuj usilovne v mojej
vinici. Ja budem tvoja odplata.
Píš, čítaj, spievaj, vzdychaj, mlč, modli sa, mužne
znášaj protivenstvá. Večný život je hodný týchto ba ešte i väčších bojov.
Istého dňa, ktorý je Pánovi známy, príde pokoj,
a potom už nebude ani dňa, ani noci, ako v tomto čase, ale večné
svetlo, nekonečná sláva, stály pokoj a bezpečný odpočinok.
Vtedy už nebudeš hovoriť: „Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ (Rim 7,24).
Ani nebudeš nariekať: „Beda mi, že som vyhnancom!“ (Ž 120,5).
Lebo smrť bude zničená a nastane nepominuteľné
blaho, prestane všetka úzkosť a začne sa slastná blaženosť
v milovanom, ušľachtilom spoločenstve.
Keby si videl večné koruny svätých v nebi
a uzrel slávu, v ktorej teraz plesajú tí, ktorými svet pohŕdal
a ktorých sotva pokladal za hodných žiť!
Hneď by si sa ponížil až po zem a radšej by si
bol poddaný všetkým, ako jednému nadriadený.
A nebažil by si po radostiach tohto života,
ale radšej by si sa tešil, že môžeš pre Boha trpieť; a keby ťa ľudia za
nič nemali, to by si pokladal za najväčší zisk.
Keby si to pochopil a keby ti to preniklo až do
hlbín srdca, ako by si sa opovážil čo len raz požalovať?
Či nemáme pre život večný znášať akúkoľvek námahu?
Predsa nie je maličkosť, či stratíme alebo získame
kráľovstvo Božie!
Preto pozdvihni svoju tvár k nebu. Hľa, tu som
a so mnou všetci moji svätí, ktorí na tomto svete podstúpili veľký boj;
teraz sa radujú, teraz sa tešia, teraz sú v bezpečí, teraz odpočívajú
a na veky zostanú so mnou v kráľovstve môjho Otca.
