Načo relikvie v Cirkvy?

Tiež ma to zaujímalo tak som si čo to o tom pozisťoval.

Čo hovorí Tridentský koncil

Ucenie katolíckej Cirkvi ohladom uctievania relikvií je zhrnuté v dekréte Tridentského koncilu (ses. 25), ktory vyzyva biskupov a inych pastierov, aby poucili svojich veriacich, ze

sväté telá svätych muceníkov a inych, ktorí teraz zijú s Kristom, - ktorych telá boli zivymi údmi Krista a 'chrámom Svätého Ducha', - ktoré majú ním byt vzkriesené k vecnému zivotu a byt oslávené, majú sa uctievat veriacimi, lebo skrze tieto telá Boh udeluje ludom mnohé dobrodenia, takze tí, ktorí tvrdia, ze pozostatkom svätych sa nemá vzdávat úcta a cest, alebo ze tieto a iné posvätné pamätníky sú veriacimi zbytocne uctievané a ze miesta zasvätené pamiatke svätych sa zbytocne navstevujú ohladom obdrzania ich pomoci, musia byt naprosto odsúdení, ako to Cirkev uz dávno odsúdila a aj teraz to odsudzuje.

Dalej koncil nalieha, ze

vo vzyvaní svätych, uctievaní relikvií (t.j. pozostatkov) a v posvätnom uzívaní obrazov treba odstránit vsetky povery a zakázat vsetok spinavy zisk.

Opät:

Ziadne nové zázraky alebo relikvie nemajú byt uznané, iba ak diecézny biskup je o tom upovedomeny a odobrí to.

------------
Ak "satky a zástery, ak tiene svätych", prv nez odisli z tohto zivota, nicili choroby a navracali zdravie, kto má problém uznat, ze Boh zázracne robí to isté skrze posvätny popol, kosti a iné pozostatky svätych? Ci nebol vzkrieseny muz po dotyku Elizeovych kostí (vid odpoved c. 85,4)? Ci to nepotvrdzuje aj Kniha Siracha?

"Nic (Elizeovi) mu nebolo nemozné: i jeho mrtve telo ukázalo (vôlu) prorockú… aj mrtvy este konal podivuhodné ciny." (Sir 48:14-15)

A v Knihe Exodus (13:19) sa píse:

Mojzis vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiz Izraelitom slávnostne prisahat: "Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtialto moje kosti so sebou."

Horeuvedeny Elizeov zázrak a tento text Písma dávajú uctievaniu ostatkov len novú silu vzhladom na zjavny rozpor s ceremoniálnym zákonom Izraelitov proti poskvrneniu, o ktorom cítame v Nm 19:11-22.

Katechizmus sa o relikviách zmieňuje iba v jednom článku

Ľudová religiozita
1674 Okrem sviatostnej liturgie a svätenín musí katechéza brať ohľad aj na formy
zbožnosti veriacich a na takzvanú ľudovú nábožnosť. Náboženský zmysel
kresťanského ľudu si vo všetkých dobách nachádzal svoj prejav v rozmanitých spôsoboch
úcty, ktoré sprevádzajú sviatostný život Cirkvi; ide napr. o uctievanie relikvií,
návštevy svätýň, púte, procesie, o krížové cesty, náboženské tance, ruženec,
uctievanie medailónkov a pod9.

Exegetická vložka ;) - Čo na to Biblia

Písmo sa zmieňuje o uctievaní a „moci“ relikvií vo viacerých častiach starého ale aj nového zákona. Biblia ukazuje silu dotyku, alebo len už aj blízkosti či už pri žijúcich svätcoch alebo aj pri ich pozostatkoch. A keďže podľa učenia nášho Pána Ježiša Krista je naše telo Chrámom, niet divu, že tak ako v skutočnom chráme, kde sa deje najväčší zázrak (premieňanie chleba na telo Ježiša Krista), tak podobne môžu konať zázraky aj chrámy z ľudského tela. Dosť múdro napísané ale verím že myšlienka sa dala pochopiť. Tak teda tie záznamy z Písma:

Starý zákon

Ez 37,5 (celý odsek) - Videnie kostí. - 1 Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. 2 I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. 3 A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš. 4 Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: 5 Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! 6 Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán."

(2Kr 13.21) - 20 Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. 21 Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.

O sile relikvií sa presvedčil aj sám Elizeus. môžeme sa o tom dočítať v časti (2Kr 2.14) - Prvé zázraky Elizeove. - 13 Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. 14 Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: "Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?" A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. 15 Keď to videli prorockí synovia, ktorí boli oproti Jerichu, hovorili: "Eliášov duch spočinul na Elizeovi." Išli mu v ústrety a uklonili sa mu až po zem.

Nový zákon

Známy príbeh o žene, ktorá mala 12 rokov krvotok v evanjeliu podľa Matúša (Mt9.20-21) - 20 Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. 21 Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem."

(Sk 5.14-16) - 14 a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. 15 Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. 16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.
(Sk19.11-12) - 11 A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, 12 takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.

Cirkev vzala uctievanie relikvií už v raných začiatkoch Cirkvy dosť vážne. Títo ranný kresťania stavali chrámy na hroboch svätých. Najväčšími sú baziliky sv.Petra a sv.Pavla za hradbami v Ríme, postavené nad hribmi týchto veľkých apoštolov. Vnútri bazilík, priamo nad hrobmi, začala Cirkev stavať oltáre.
Neskôr, bolo nutnosťou, pri stavbe chrámu, aby v jeho útrobách bola schovaná aspoň akási relikvia človeka, ktorý bol Cirkvou vyhlásený za svätého. Bolo to už dokonca až také, že rímsky cisár Julián (4.stor.) povedal: „Celý svet ste zaplavili hrobmi a hrobkami“.
Takýmto spôsobom sa mohla napodobovať duchovná bohoslužba zo zjavenia sv.Jána: (Zjv 6.9) - 9 Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali.
Najvzácnešie relikvie pre Cirkev sú však relikvie samotného Ježiša. Nad miestom narodenia v Betlehema sa nachádza bazilika Narodenia, v Jeruzaleme na Golgote je postavená bazilika Svätého hrobu a iné.

Väčšina nášho stretka mala tú milosť, dostať sa na takéto vzácne miesta na tohoročnej našej cyklopúte do Svätej zeme (fotky z púte sú na http://picasaweb.google.com/hribo123/CykloputSvataZem37682010)
Nie som si istý, či v priebehu dejín bolo v Cirkvy ľuďom jasné o čom tá úcta k relikviám je, keďže boli tam rôzne kupčenia s pozostatkami tiel svätých a iné zaujímavosti. Stretávam sa takisto aj s nevedomosťou a niekedy aj nepochopením s touto témou aj u samotných kresťanov dnes.
Verím, že nám takýto krátky exkurz o tejto tématike aspoň niečo viac osvetlil túto úctu ktorá je už od počiatkov Cirkvy jednoznačne čisto kresťanská.