Mária ako Nová Eva
Prví kresťania pokladali začiatok knihy Genezis, kde sa píše o stvorení a o páde a o prísľube vykúpenia za natoľko kristologický, že ho nazvali protoevanjeliom – tzn. prvým evanjeliom. Hovorí o tom aj svätý Pavol a iní cirkevní otcovia a naznačuje to aj celý Nový zákon. Uvediem dva príklady: Ježiš bol napríklad podobne ako Adam skúšaný v záhrade – v Getsmenskej. Aj Ježiš podobne ako Adam upadol do hlbokého spánku smrti, aby z jeho boku vzišla nová Eva (Jn 19,26-35), jeho nevesta Cirkev.
Tento motív sa nikde inde tak nerozvíja ako v evanjeliu podľa Jána. Svoje evanjelium začína narážkou spojenou s knihou Genezis: „na počiatku“. Skúsme si tieto dva úryvky porovnať:
· Genezis (1,1): Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
· Ján (1,1): Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha
V oboch prípadoch sa hovorí o novom začiatku, o novom stvorení.
· Genezis (1,3-5): Boh stvoril svetlo aby svietilo v tmách
· Ján (1,4-5): v ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, tmy ho neprijali.
· Genezis (1,2): Duch Boží sa vznášal nad vodami
· Ján (1,32-33): Ján tam hovorí o Duchu, ktorý sa zjavil v podobe holubice nad vodou krstu
Stvorenie hmoty sa uskutočnilo, keď Boh vdýchol svojho Ducha nad vodou. Obnova stvorenia prichádza udeľovaním krstu vo vode.
Počítanie dní
A ďalej Ján píše „na druhý deň“ (Jn 1,29), keď sa Ježiš stretáva s Jánom Krstiteľom.
„V nasledujúci deň“ (Jn 1,35) Ján uvádza príbeh o povolaní prvých učeníkov.
„Na druhý deň“ (Jn 1,43) sa dozvedáme, ako Ježiš povoláva ďalších dvoch učeníkov.
Čiže keď to prvé rozprávanie o Mesiášovi počítame ako prvý deň, dostávame sa teraz ku štvrtému dňu.
Ďalšiu udalosť uvádza Ján slovami „na tretí deň“ (Jn 2,1). Keďže už vo svojom rozprávaní tento deň už prešiel, iste potom myslel na tretí deň od štvrtého, čo nás privádza k siedmemu dňu. A tu Ján svoje počítanie dní končí.
Nie je vám to nejaké povedomé. Jánov príbeh o novom stvorení má presne toľko dní ako dielo v knihe Genezis o stvorení sveta. A keďže vieme, že siedmy deň v stvoriteľskom pláne Boha bol významný (deň odpočinku, znamenie zmluvy – pozri Ex 31,16-17), môžeme si byť teda istý, že nech sa stalo na siedmy deň u Jána čokoľvek, bolo to veľmi zaujímavé.
Svadba v Káne - prvé zo znamení
Prečítajme si teda úryvok z Písma: Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!" (Jn 2,1-5)
Aby sme prišli k podstate veľkej udalosti, ktorá sa tam udiala, budeme si musieť najprv vysvetliť o čom a ako sa Ježiš zhováral so svojou matkou.
Svadobná hostina v židovskej kultúre tých čias trvala týždeň, a predsa sa dozvedáme, že víno sa minulo veľmi skoro. Veľa ľuďom sa zdá, že Ježiš reagoval na Máriinu poznámku, „Nemajú vína." , neprimerane: : „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina."
Aby sme však pochopili Ježišovu zdanlivo prehnanú reakciu, musíme porozumieť výrazu: „Čo mňa a teba do toho“. Za Ježišových čias to bola bežná židovská a grécka fráza. Nachádzame ju na viacerých miestach Starého i Nového zákona, ako aj v nebiblických prameňoch. Na všetkých týchto miestach neznamená neúctu alebo výčitku, ale skôr naopak: úctu a poníženosť. Skúsme pouvažovať nad veršom Lk 8,28:
Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!" Týmito slovami diabol uznáva Ježišovu moc nad človekom a nad sebou. A zvolaním „Prosím ťa, nemuč ma“ potvrdzuje, že musí vykonať, čo mu Ježiš prikázal.
Vráťme sa ešte k okamihu, keď Ježiš oslovil matku: žena. Môže sa zdať, že to bolo od neho vyjadrením neúcty. Treba však pripomenúť, že Ježiš za celý svoj život neporušil zákon a navyše nám pritom uniká fakt, že bol bez hriechu. Dokonca oslovil Máriu ako „ženu“ aj v úplne odlišnej situácii. Keď zomieral na kríži, nazval ju ženou a dal ju za matku Jánovi (Jn 19,26).To znamená, že je nepravdepodobné aby sa v tomto previnil voči štvrtému prikázaniu. Prečo sa teda takto vyjadril?
Toto oslovenie upozorňuje na ďalšiu podobnosť s knihou Genezis. „Žena“ je meno, ktoré dáva Adam Eve (Gn 2,23). Ježiš teda oslovuje Máriu ako Evu nového Adama, čím svadobná hostina, na ktorej sa zúčastňujú, nadobúda úplne nový význam.
Mária je „Ježišovou nevestou“. Asi sa ti zdá, že sa to tu už trocha zvrhávaJ. Poďme si ale prečítať čo napísal prorok Izaiáš, keď prorokoval, čo sa stane: Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu Vydatá, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela. Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh. (Iz 62,4-5). Týmto sa malo ďalej naplňovať to, čo Izaiáš predpovedal. Tak to len na vysvetlenie jedného z mnohých pomenovaní Márie.
V Káne teda nová Eva radikálne zmenila rozhodnutie prvej Evy. Práve žena zviedla v záhrade starého Adama a práve žena naviedla nového Adama na prvé slávne dielo.
Postava Evy sa neskôr v Novom zákone opäť zjavuje v Knihe zjavenia, ktorá sa pripisuje taktiež evanjelistovi Jánovi. Tam sa Eva stretáva zoči-voči starému hadovi, ktorý sa volá diabol (12,1; 9), ktorý si veľmi dobre pamätá na proroctvo z knihy Genezis 3,15. Obrazy zjavenia však predstavujú aj novú Evu, ktorá porodila syna a ten má panovať nad všetkými národmi.(12,5) Tým dieťaťom nie je nik iný ako Ježiš a ženou Panna Mária.
Paralely medzi Jánovým evanjeliom a Knihou Genezis sú pozoruhodné. Skeptici povedia, že to kľudne môže byť len výplod fantázie. Nie je to celkom tak. Už prví kresťania, počnúc tými, ktorí mali k apoštolovi Jánovi najbližšie, hovorili o akejsi novej Eve. Sú zachované dokumenty svätého Justína (Dialógy s Tryfónom), sv. Ireneja z Lyonu (Proti bludom), neskôr Tertuliána, sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského a mnohých ďalších, ktorí sa zaoberali touto témou.[2] Všetci títo učitelia jasne spoznali posolstvo novej Evy: poslúchať Boha, ktorý je jej Synom, jej Manželom, jej Otcom. Tak ako Ave, ktorým oslovil archanjel Máriu, je opakom mena Eva, takisto je Mária opakom náklonnosti k Zlému, ktorú na nás uvalila Eva a nahradila ju ochotou poslúchať Boha.
Mária ako Archa zmluvy
Čo je archa zmluvy? Najprv si povieme ako vyzerala.
Archu obklopoval shekinah, tzn. oblak slávy a bol znamením prítomnosti Boha. V nej boli kamenné tabule desatora, ktoré Boh sám napísal. Taktiež tam boli aj pozostatky manny, pokrmu, ktorým Boh sýtil svoj ľud počas putovania po púšti. A uchovávala sa v nej aj Áronova palica, symbol kňazského úradu. Bola vyrobená z akáciového dreva tvaru kvádra, zdobili ju zlaté ornamenty a zatieňovali ju vyrezávaný cherubíni.
Je to najposvätnejší predmet v starovekom Izraeli, ktorí bol stratený okolo roku 587pnl. Keď prišli babylonský dobyvatelia zničiť Šalamúnov chrám kde bola uložená, prorok Jeremiáš ju skryl, aby ju uchránil pred znesvätením. Odvtedy ju nikto nevidel.
A zrazu prichádza Ján a píše: A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.(Zjv 11,19). Predstavte si teraz, že ste židom, ktorý žije v prvom storočí. Archu ste nikdy nevideli, no celé vaše náboženstvo a kultúra vás učia, že máte túžiť po jej návrate do chrámu. Ján akoby chcel čitateľa pripraviť na čosi výnimočné, vystupňované zemetraseniami a krupobitím, ktoré to všetko sprevádzajú. Vystupňované napätie je takmer neznesiteľné. Aj čitateľ už chce vidieť archu, tak ako ju vidí Ján.
To čo nasleduje nás však môže vyviesť z miery. Po všetkom tom stupňovaní napätia, prichádza zrazu skok a jedenásta kapitola končí. Tu je si dobré ozrejmiť, že rozdelenie písem z Biblie do kapitol je umelé a vytvorili ho pisári v stredoveku. Čiže ani v Jánovej apokalypse kapitoly neboli ale išlo o ucelené rozprávanie. Preto Jánove rozprávanie v nasledujúcej kapitole pokračuje ďalej, akoby jedenásta kapitola bola bezprostredným úvodom k tomu čo sa má stať.
Čítajme teda ďalej: Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.(Zjv 12,1-2) Ján nám ukázal archu zmluvy – a tou je žena, ktorá rodí dieťa. Ján chce v žene Apokalypsy úmyselne vyvolať predstavu Evy, matky všetkých žijúcich, na ktorej sa napĺňajú Božie slová z knihy Genezis (3,16): Žene povedal: "Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti.“
I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi (Zjv 12,5). Je to jasnou narážkou na knihu Žalmov (2, 7.9) "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené." Dieťa o ktorom sa píše nemôže byť nik iný ako Ježiš Kristus a teda žena, ktorá ho porodila je Panna Mária.
Veľký drak
Ďalej v tomto výjave vystupuje aj veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet (Zjv 12,9). Opäť ďalšia narážka na hada z Edenu.
V zjavení sa ďalej spomína diablov spojenec – šelma, ktorá vystupuje z mora: Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.(Zjv 13,1). Aj táto zodpovedá skutočnej postave. Najprv si vysvetlime, čo znamená pojem šelma. Zo siedmej kapitoly Knihy proroka Daniela vieme, že podľa proroctva šelma symbolizuje dynastiu. A rohy sú bežným symbolom jej moci.
Ktorá dynastia teda v prvom storočí najviac ohrozovala príchod Kráľa Ježiša? Hovorí nám to Matúšovo evanjelium v druhej kapitole: boli to Herodesovci. Herodes nebol Žid a k svojej moci sa dostal vyvraždením všetkých potomkov následníkov trónu Hasmoneoncov, nehovoriac o tom, že zavraždil vlastnú manželku, troch synov, svokru(to sa ešte pochopiť dá J) a nemluvňatá v Betleheme na to aby sa uistil, že sa nenarodí kráľ, ktorý bude väčší ako on.
Sedem Herodesovcov vládlo po zakladateľovi Antipasovi a od Júlia Gaia po Vespiána bolo v Ríme desať cisárov počas vlády dynastie Herodesovcov. Šelma s desiatimi rohmi a a siedmimi hlavami nápadne pripomína sedem korunovaných Herodesov, ktorí sa dostali k moci pomocou dynastie desiatich cisárov.
Mária ako archa
Ako môže byť táto žena zároveň aj archou? Aby sme to pochopili, musíme najprv vedieť, čím bola archa taká vzácna. Nebolo to zlatými ornamentmi alebo akáciovým drevom. Nech už archu posväcovalo čokoľvek, Máriu to posväcovalo o to viac. Ak sa v prvej arche ukrývalo Božie slovo na kameni, v Máriinom tele prebývalo vtelené Božie slovo (a Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami). Ak bol súčasťou prvej archy zázračný chlieb z neba, v Márii spočíval Chlieb života (Ježiš v Eucharistii). Ak sa v prvej arche nachádzala palica dávneho kňaza, v Máriinom tele prebývala božská osoba večného a najväčšieho kňaza Ježiša Krista.
Popri Jánovi, ďalší z evanjelistov, ktorý používa vo svojich spisoch narážky na archu je Lukáš. Teológovia celé stáročia žasnú, ako Lukášovo evanjelium ide ruka v ruke s kľúčovými textami Starého zákona.
Jedným z prvých príkladov jeho rozprávania je príbeh o tom, ako Mária navštívila Alžbetu. Lukášov jazyk akoby kopíroval opis Dávidových ciest v Druhej Samuelovej knihe, keď priniesol archu do Jeruzalema. Príbeh sa začína tým ako Dávid vstal a odišiel (2Sam 6,2). Lukášovo rozprávanie o navštívení sa začína podobne: Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa (1,39).
Obaja sa dostali do hornatého judejského kraja. Dávid svoju nehodnosť vyznáva slovami: "Akože príde Pánova archa ku mne!" (2Sam 6,9) – slovami ako ozvenu opakuje Alžbeta, keď k nej príde Mária: „Čím som si zaslúžila , že matka môjho Pána prichádza ku mne?“(Lk 1,43). Všimnite si podobnosť týchto viet.
Ďalej sa ešte dočítame, že Dávid tancoval od radosti, že je pri arche (2Sam 6,14.16) a podobné vyjadrenie nachádzame pri opise, ako sa dieťa pohlo v Alžbetinom lone (Lk 1,44).
Napokon archa zostala v hornatom kraji tri mesiace (2Sam 6,11), presne toľko, čo Mária strávila u Alžbety (Lk 1,56).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára