Zjavenia z Dechtic

zdroj: http://www.napri.sk/stranky/dechtice/uvod.html

Zjavenia Panny Márie - "Kráľovnej pomoci"

Úvod:

DECHTICE

Dechtice. Dedinka 18 km vzdialená od Trnavy - z jednej strany neprívetivá atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, z druhej strany čarokrásne údolie lemované Malými Karpatmi. Nad dedinou neďaleko malého kostolíka, ktorý je vzácnou a jedinečnou architektonickou pamiatkou na Slovensku, vyčnieva vŕšok porastaný mladými borovicami, ktoré vysadili ešte žijúci obyvatelia Dechtíc. Lesík volajú Boričky. Keď prejdete cestičkou medzi vinicami a vstúpite do lesa, za vami sa zatvorí pohľad na malebnú dedinu a pred vami sa zazelená trávnatý chodníček lemovaný šípkovými kríkmi, ktoré na jar vytvárajú ružami zakvitnutú alej, tiahnúcu sa až na vrchol kopca. Tieto bielo-ružové ruže, ktoré sa na jeseň menia na červené šípky pripomínajúce zrnká ruženca, spolu s mladými borovicami vytvárajú klenbu chodby prírodného chrámu, po okrajoch ktorej sú reliéfy zobrazujúce utrpenie Ježiša Krista. Keď vstanete z pokľaknutia pri poslednom zastavení krížovej cesty, privíta vás fascinujúci pohľad na prekrásny kríž presahujúci vrcholce stromov, na ktorom je telo Ježiša Krista vytvorené naozaj veľkým majstrom. Kríž postavili v roku 1950 obyvatelia Dechtíc z vďaky za Božiu pomoc počas vojny. A práve pri kríži sa zjavuje Tá, ktorá sa predstavila ako blahoslavená Panna Mária - KRÁĽOVNÁ POMOCI. Tento kopec, ako prezradila Matka Božia deťom, jej pripomínal krížovú cestu jej Syna. A kostolík, ktorý sme spomínali - Betlehem.
Keby ste prešli na druhú stranu kopca, ocitli by ste sa pri studničke, ktorej vodu požehnala Panna Mária. Od studničky smerom k dedine je už len krátka vzdialenosť na trávou zarastaný vŕšok - zvaný Svätodušnic. Na jeho vrchu je socha Pána Ježiša uložená v presklennej skrinke s nápisom - POKOJ. Jednoduchosť tohto stánku a kríža vytvoreného z dvoch konárov naprieč zviazaných špagátom niekoľko metrov od neho, a dokonalá krása výhľadu do doliny, akoby dotvárali skromnosť a krásu Kráľovnej Pomoci, ktorá si práve vrch Svätodušnic vybrala za druhé miesto zjavení.

Ako sa zjavenia Kráľovnej Pomoci začali?

Jedného dňa, bolo to 4. decembra 1994, sa po svätej omši Martin, Adrianka a Michaela rozhodovali, či pôjdu na Dobrú Vodu. Chodili tam na púť pokloniť sa svätému krížu. Odrazu zbadali ako sa slnko začalo točiť a približovať sa k nim. Keď sa spamätali z prekvapenia, úkaz prestal. Pozreli sa na dedinu, videli všetko čierne, až sa toho zľakli. Rozhodli sa, že na Dobrú Vodu pôjdu a išli to povedať rodičom.
Na Dobrej Vode, cestou ku krížu opäť uvideli slnečný úkaz. Počas modlitby svätého ruženca Martin pocítil strnutie a prenikol ho zvláštny pokoj. Na mieste, kam sa práve pozrel, bola hmla a v nej uvidel nevýraznú postavu. Vtedy počul slová: "Dieťa moje, moje deti, som šťastná že ste prišli a že sa tu modlíte." Vzápätí mu bolo povedané: "Martin, neboj sa prijať moje slová, chcem ťa použiť pre Božie a moje plány." Martin na to spomína:
"Vtedy som nevedel, kto to bol. Nechal som to vo svojom srdci. Až po svätom ruženci som si uvedomil, že to bola Panna Mária." Keď si to všetko opäť premietol v hlave, dostal strach. Nevedel, čo má robiť. Zdôveril sa Adrianke a Michaele. Doma o tom povedal rodičom. Mama mu uverila, otec nie.
V tom čase v dedine putovala fatimská socha Panny Márie z domu do domu, od štvrtka do druhého štvrtka, pri ktorej sa rodina - u ktorej práve bola - modlila. Sochu nazvali "pútnička". A práve v tom období, keď po prvý krát videl Martin Pannu Máriu, bola "pútnička" v ich dome, a tak sa pri nej modlievali všetci členovia rodiny. Počas modlitieb prichádzala Panna Mária a Martin ju už videl zreteľnejšie. "Stretnutie s Pannou Máriou bolo úžasné, ten pocit bol nádherný." - hovorí o tom a pokračuje: "Predsa však bola vo mne pochybnosť, či je to naozaj Panna Mária." Zdôveril sa starej mame, ktorá mu poradila, aby zjavenie pokropil svätenou vodou. Ak to bude zlý duch, určite zmizne - on neznesie svätenú vodu. Podľa toho bude poznať, či je to Panna Mária alebo nie. Na najbližšie stretnutie si Martin prichystal hrnček so svätenou vodou. Keď sa Panna Mária zjavila, namočil si prsty do svätenej vody a pokropil zjavenie. Panna Mária sa milo usmiala. Martin uvažoval: "Pokropím ju ešte raz? Bude to stačiť? Možno tie kvapky nedopadli na ňu a to sa mi len satan vysmieva." Potom nabral trochu viac vody a pokropil ju ešte raz. Na šatách jej ostali mokré fľaky. Opäť sa milo usmiala. "Aby som si bol úplne istý, nabral som ešte viac svätenej vody, a nabralo sa mi hodne" konštatuje Martin, "a ošpliechal som ju tak, že jej šaty ostali mokré. Panna Mária sa na mňa ešte raz usmiala, vytrysklo z nej veľké žiarivé svetlo a ja som pocítil radosť a pokoj. Potom sme sa spolu modlili a rozprávali. Bol som veľmi šťastný, že to bola Matka Božia, že to nebol satan." - dodáva Martin. Zjavenia pokračovali každý štvrtok v kostole. Ale neboli pravidelné, takže Martin nevedel, kedy Panna Mária príde. Vo štvrtok dostával posolstvá, ktoré si Panna Mária žiadala šíriť do celého sveta a želala si, aby vo farnosti začali podľa posolstiev aj žiť, pretože Ona chce zvláštnym spôsobom túto farnosť viesť. Ešte niekoľko krát sa zjavila na Dobrej Vode. Potom sa tam zjavenia skončili a pokračovali v Dechticiach. Panna Mária žiadala púť ku krížu dňa 15. augusta 1995. V tento deň sa predstavila ako blahoslavená Panna Mária - KRÁĽOVNA POMOCI. Priala si, aby sa 15. august slávil ako výročný deň zjavenia.

Dňa 17. októbra 1995 si Kráľovná Pomoci vybrala aj druhé miesto zjavenia - vrch Svätodušnic Nazvala ho miestom pokoja a pozýva naň modliť sa za pokoj. Odporučila, aby tam prosili o pokoj a zmierenie hlavne rozvrátené rodiny, aby sa opäť vrátili k láske k Bohu, aby sa vrátili k spoločnej modlitbe, aby sa rodiny dali do poriadku.

Po augustovej púti sa začala Panna Mária zjavovať pravidelne - každý deň. Vo štvrtok v kostole, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok doma u vizionárov, vždy o 20.40 hod. letného času a 19.40 hod. zimného času. Na vrchu Svätodušnic sa zjavuje Kráľovná Pomoci každú nedeľu okrem prvej nedele v mesiaci po prvom piatku cez modlitbu svätého ruženca. Na hore Boričky - pri kríži, sa zjavuje každú sobotu a prvú nedeľu v mesiaci po prvom piatku, tiež počas modlitby svätého ruženca. Pri výstupe ku krížu, ktorý začína o 17.30 hod., pútnici rozjímajú o Kristovom utrpení a vykonávajú si pobožnosť krížovej cesty.

Postupne si Kráľovná pomoci vybrala aj ostatných vizionárov. Spolu ich je sedem. Sú to:
• Martin Gavenda (nar. 10. 2. 1979), ktorému začali zjavenia 4. 12. 1994
• Mária Gavendová (nar. 21. 12. 1980), ktorá počuje hlas Panny Márie od 19. 9. 1995
• Lucia Vadíková (nar. 26. 7. 1981), ktorá počuje hlas Panny Márie od 28. 12. 1995
• Martina Kalašová (nar. 9. 5. 1984), ktorá Pannu Máriu po prvý raz videla a počula 2.5. 1994
• Adriana Kúdelová (nar. 8. 1. 1981), ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996
• Simona Kumpanová (nar. 6. 1. 1982) ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996
• Jozef Danko (nar. 27. 5. 1985), ktorý počuje hlas Panny Márie od 22. 5. 1996
Martin, Mária a Lucia majú dostať 10 tajomstiev, z toho už 9 dostali, ostatné deti majú dostať 5 tajomstiev. Martina, ktorá dostala už všetky tajomstvá nemá denné zjavenia, ostatní vizionári majú denné zjavenia.

Vizionári: Lucia(na vozíčku), Adriana, Martin, Mária, Simona, Jozef, Martina(nie je v extáze)

Každý z nich sa modlí na určitý úmysel, ktorý mu vybrala Panna Mária.
• Martin sa modlí za chorých na tele a na duši.
• Mária sa modlí za duše v očistci a za zomierajúcich.
• Lucia za Cirkev, kňazov a duchovných predstavených teda za duchovenstvo,
• Simona za rodiny
• Adriana za ľudí, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku ako veľký Boží dar - teda za neveriacich (Panna Mária nikdy nepoužila výraz "neveriaci")
• Martina za mládež.
• Jožko sa modlil za chorých na tele, neskôr mu Panna Mária zmenila úmysel a modlí sa za obrátenie hriešnikov.

Deti sa modlia na tieto úmysly počas zjavení s Pannou Máriou a to aj modlitby, ktoré ich Ona sama naučila. Vizionári nedostávajú každý deň posolstvo, ale pri každom zjavení sa s Pannou Máriou modlia. V poslednom období sa počas zjavenia spolu s Kráľovnou Pomoci modlia nahlas modlitbu Otče náš a Sláva Otcu, a tak sa môžu k spoločnej modlitbe s Pannou Máriou pripojiť aj pútnici. Sú dni, kedy sa s Pannou Máriou rozprávajú. Prostredníctvom rozhovorov im Matka Božia vysvetľuje, ako majú žiť. Tiež im často rozpráva o budúcnosti sveta.

Hlavné posolstvá, ktoré priniesla Kráľovná Pomoci, sú zamerané na slová:
BOH, VIERA, MODLITBA, OBRÁTENIE, POST, POKOJ, MIER, ZMIERENIE.

Na žiadosť Panny Márie sa vytvorila modlitbová skupina. Každý večer sa schádzalo asi 40 ľudí na modlitby u Martina, neskôr aj u Simony. Tieto modlitbové skupiny sa stretajú na modlitbách s Pannou Máriou až do dnes.
Niektorí z vizionárov mali možnosť vidieť nebo, peklo a očistec. Martin to opisuje takto:
"Bolo to na sviatok všetkých svätých. Panna Mária sa ma už pred tým pýtala, či chcem vidieť nebo, peklo a očistec. Odmietol som, lebo som sa bál. Panna Mária nenaliehala, rešpektovala moju slobodnú vôľu. Keď sa ma neskôr opäť opýtala, odpovedal som jej, že to chcem vidieť. Najskôr mi ukázala peklo. Nedá sa to opísať, ale pokúsim sa aspoň priblížiť k tomu, ako to vyzeralo a čo som prežíval. Peklo bolo ako veľká jaskyňa, veľmi veľkých rozmerov. Vyzeralo ako žeravé more, nedá sa to opísať, taká zvláštna hmota a v tej hmote alebo ohni boli duše ako žeravé uhlie - niečo ohavné - išiel z toho hrozný strach, neistota. Tie duše vydávali strašné zvieracie výkriky, preklínania... Vo všetkom bol cítiť veľký chaos, nebol tam pokoj, nebola tam istota a cítil som zápach síry. Bolo hrozné na to pozerať. Ešte teraz keď o tom rozprávam, mám všetko pred očami. Veľmi som sa bál, ale cítil som blízkosť Panny Márie. Bolo tam veľa duší, padali ako sneh. Nemôžem o tom už hovoriť, lebo keď o tom hovorím, akoby som to opäť prežíval a je to strašné...
Medzi peklom a očistcom bola veľká priepasť. Nedovidel som ani do hĺbky ani do šírky ani aká dlhá bola priepasť. Očistec vyzeral ako pole zo šedého popola. Bol rozdelený na tri časti. Videl som len málo duší, niektoré boli otočené k žiare. To boli tie, ktoré akoby čakali, kedy budú môcť ísť z očistca za svetlom. Aspoň si myslím. Všetko bolo akoby v hmle. Bol tam strašný plač a nariekanie, odprosovanie Boha za hriechy.
Medzi očistcom a nebom bola tiež veľká priepasť. Panna Mária mi ukázala nebo. Videl som veľkú žltú žiaru a zdalo sa mi, že je to brána. Neboli tam žiadne dvere, bolo to také zvláštne - v priestore. Vítali nás zástupy anjelov. Nemali krídla, boli vysokí - dospelí, mohli mať tak 18 rokov. Pripadalo mi to, akoby som sa tam nachádzal. Keď sme prešli radom svätých, Panna Mária mi ukázala rajskú záhradu. Boli sme stále prežiarení svetlom a vo svetle. Tie krásne kvety, a všetka tá nádhera sa nedá opísať. Také kvety na zemi neexistujú. Aj tie stromy, nevysloviteľne krásne. Panna Mária mi ukázala stred raja a tam bol akoby pník. Nepovedala mi nič, ale pripadalo mi to, že je to miesto, kde Ona chodí odpočívať, kde sa chodí modliť. Bolo to všetko veľmi zvláštne. Počul som krásne spevy a všade bol nekonečný pokoj. Bolo to niečo nádherné a človekovi sa nechcelo ísť odtiaľ ani preč. Nedá sa to vypovedať..."
Deti mali s Pannou Máriou aj iné zážitky. Spomeniem jeden. Keď ich volala na kopec, báli sa a povedali jej o svojom strachu. Povzbudzovala ich aby sa nebáli, že pôjde s nimi, ale vidieť ju nebudú. Znamením jej prítomnosti budú motýle poletujúce okolo nich. Keď skončilo zjavenie a deti sa pobrali do dediny a okolo hlavy im poletovalo asi 8 motýľov. Jeden z nich si sadol na ruku Mariky. Rozbehli sa, Marika mávala rukou, ale motýľ jej sedel na ruke, akoby bol prilepený. Keď zišli z kopca do dediny, odrazu motýle vzlietli a odleteli smerom do Boričiek.
Okrem takýchto milých príhod majú vizionári často aj ťažké chvíle, ktoré už vyplývajú z ich postavenia zvestovateľov Máriiných posolstiev. Veľmi ich posilňujú modlitby troch svätých ružencov, ktoré sa modlia denne, a pôst o chlebe a vode 3 krát v týždni a to v dňoch pondelok, streda a piatok. Nie je to ľahké a nedalo by sa to zvládnuť bez pomoci Tej, ktorá denno-denne prichádza a ako Kráľovná pomoci, pomáha.
Jedna z vizionárov - Lucka je pripútaná na vozík. Keď sa jej Panna Mária pýtala, čo by si najviac priala, neprosila o svoje uzdravenie, ale prosila Kráľovnú Pomoci, aby kňaz Michal, ktorý pôsobí v tejto dedine, bol ešte dlho medzi nimi v tejto farnosti.
Panna Mária deti poslala za otcom biskupom. Prijal ich mons. Dominik Tóth, svätiaci biskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorý ich vypočul a dal im požehnanie. O zjaveniach je informovaný aj miestny kňaz.