Veľakrát si myslime že Ježiš keďže bol Bohom tak mal všetko v pohode. Že Jeho život bol akoby len fraška. Že mal pred nami veľký náskok v tom, že bol Bohom. No pravdu celkom nemáme.
a) Skúsime sa pozrieť na Ježišov život v tomto smere – krízovom. Mal Ježiš vôbec nejaké krízy? Skúsime predovšetkým stručne analyzovať túto krízu.
b) Akú podobu môže mať naša kríza v našom kresťanskom živote
c) No a napokon zistiť, aké riešenie nám Ježiš ponúka, akú úlohu zohrávajú krízy vo formovaní nášho života a akú úlohu zohrávali pri formovaní Dvanástich
a) Ježišova kríza – podľa evanjelií, JK po počiatočnom úspechu začínal mávať problémy. Najprv to bolo nedorozumenie medzi „svojimi“ v Nazarete
Mk 6,3: Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom.
Tam mu dali pocítiť odmietnutie vlastných ľudí a pohoršovali sa na ňom. Neskôr to prepuklo aj ďalej, za hranice Nazareta.
Mk 8,12-13 : On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane." Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
Jasne je vidieť nepochopenie zo strany druhých a z toho vyplývajúca Ježišova podráždenosť a hnev. Mal toho dosť, tak ani vôbec neprekvapí, že odtiaľ odišiel. Na jednej strane mal Ježiš úspech v tom, že pritiahol svojim učením tisícky ľudí, ale videl v mnohých ľuďoch aj to, že ich k nemu ťahajú vonkajšie motívy ako uzdravovanie a nasycovanie tela, ale nešli viac do hĺbky Ježišovho učenia. Aj preto Ježiš spomína:
Mk 4,9 : „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
A o pár veršov ďalej keď už boli na lodi ešte apoštoli tomu zasadili Ježišovi finálny úder, keď sa sťažovali, že si nezobrali so sebou dosť chleba. A to už klepli klinček po hlavičke.
Mk 8,17-21 : Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a Nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: „Dvanásť." „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: „Sedem." A povedal im: „Ešte nechápete?"
Možno v dnešnej reči by povedal : Si slepý? Veď predsa vidíš, čo sa to tu deje a s tebou to ani nepohlo? Ako to, že neveríš? Čo ešte mám spraviť, aby ťa osvietilo? Je vôbec niečo také, aby si to niekedy pochopil?
Nechápali to ani tí, ktorých si vyvolil, ktorým rozprával všetko a ktorým veril najviac. Ani ten Nazaret nebolel možno až tak ako keď nechápu Ježiša Jeho vyvolení, najbližší.
Zostávali síce pri ňom ale pýtali sa sami seba, keď videli, že ho ľudia nechápu a snažia sa ho zničiť, prečo sa veci vyvíjajú tak zle. Oni očakávali, že veci pôjdu iným smerom keďže vedeli, že majú medzi sebou Mesiáša, ale oni nechápali, že Jeho cestou je utrpenie.
Mk 8,31-33 : Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32 Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. 33 On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!"
Aj ďalšie pasáže naznačujú to, že sa Ježiš nestretával len s úspechom. Priam naopak.
Ježiš vynakladal veľkú námahu na to, aby bola Jeho zvesť ľuďom zrozumiteľná. O to viac ho to muselo ?trápiť?, keď videl, že sa to neujíma u mnohých.
Mk 7,6 : „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
Mk 9,19 : On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?„
Mk 8,38: „Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi."
Jeho prestíž začína klesať už od tretej Markovej kapitoly a dokonca sa ho tam už chceli zbaviť po tom, čo uzdravil chorého v sobotu. Čiže po tom počiatočnom veľkom nadšení a úspechu Ježiš začínal prežívať skúsenosť narastajúcej nedôvery, nepochopenia, odsudzovania, ponižovania, odporu videl, že sa od neho ľudia stále vzďaľovali, väčšina ho začala odmietať a chceli sa ho raz a navždy zbaviť. Začal im byť nepohodlný. Aký to musel byť pocit? Snažiť sa robiť pre druhého na ktorom ti záleží len to najlepšie ako sa dá a postupne zisťovať, že ťa majú hlboko v paži. No nič moc. A to bol len začiatok.
No a na záver sú to pašie, ktorým Marek venoval až celé dve kapitoly. Nejde tam len o fyzickú bolesť, ale ide hlavne o bolesť zo vzťahov. Všetci ho opustili, ľudia ktorým pomáhal sa mu začali vysmievať, potupovať. Dá sa povedať, že najväčšie muky boli v tom, že akoby stratil dôveru u ľudí, ktorým celý svoj život venoval. Akoby celé to, čo robil a kázal strácalo zmysel.
Mk 15,34 : „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"
Toto bol už vrchol Ježišovho utrpenia.
Ešte si stále myslím, že je Boh ku mne nespravodlivý? Že si zaslúžim viac za to, čo som dobré spravil? Veru, veľa ľudí vidí Boha v tomto pohľade, ako niekoho Kto im dá, čo si zažiadajú a domáhajú sa toho o to viac, čím si myslia, že spravili nejaký dobrý skutok. Ale Boh tu nie je na to.
Práve tu je vidieť tú veľkosť a zmysel toľko „ospevovaného“ kríža. Veď len v ňom môže Boh ukázať svoju veľkosť. Len v utrpení sa človek už nespolieha len na seba lebo vidí, že to nezvláda. A keď sa mu oddáme tak práve vtedy sa dejú zázraky, lebo zo zdanlivo neriešiteľných situácií robí Boh najväčšie diela tam, kde mu ich dovolíme robiť. Dôkazom sú tomu napr. don Bosco, John Wilkerson ale zo všetkých je naj príkladom jednoznačne Ježiš.
Bude to znieť čudne čo teraz poviem, ale čas utrpenia, ktorý je správne prežitý je požehnaným časom.
b) Akú podobu má moja kríza v ohlasovaní a v mojom živote?
mp3 – he_was_telling_stories.mp3
c) Odpoveď prichádza v podobenstvách
Mk 4,1-9 : Podobenstvo o rozsievačovi - 1 A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. 2 Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3 „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho: 5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6 ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8 Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9 A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
Toto podobenstvo naznačuje, že Božie slovo neprináša úrodu automaticky aj keď je samo o sebe dobré. Úroda však závisí od kvality pôdy, podmienok terénu,... . Božie slovo sa nám ponúka ako návrh. Tento môžeme prijať, zanedbať alebo aj odmietnuť presne tak ako aj semeno, ktoré sa zasialo.
Aké situácie bránia prinášaniu úrody?
· Zrno pozobali vtáky
· Zrno padlo na skalnatú pôdu a nemohlo zapustiť korene
· Zrno padlo do tŕnia a to ho udusilo
Zrno pozobali vtáky – satanov príchod, prejavuje sa tak, že človek berie kresťanstvo ako spôsob, ktorým možno vyťažiť zo života viac, väčšiu prestíž alebo autoritu. Sú to ľudia, ktorí robia veci v mene Boha a nie pre Boha.
Zrno padlo na skalnatú pôdu a nemohlo zapustiť korene - to je keď sa Slovo prijíma z vonkajších dôvodov. Možno prílišné prvotné zapálenie pre danú vec, bez hlbšieho základu (akoby vrtoch), teda nič stále ani hlboké.
Zrno padlo do tŕnia a to ho udusilo – najčastejšie. Prideľovanie veľkého významu pozemskému životu, jeho starostiam, problémom, príťažlivostiam, ľuďom. Každodenná starosť o tieto hodnoty je vážnou prekážkou pre prijatie Božieho slova a jeho rast.
Čiže Božie slovo neprináša úrodu automaticky, ale pokorne. Hoci nemá chyby, predsa sa prispôsobuje našim podmienkam a reakciám. Takto aj Ježiš vysvetľoval Božie slovo učeníkom. V čom bol ale skutočne problém, bola neprimeraná odpoveď od jeho učeníkov na jeho slová a zázraky.
Mk 4,26-29 : Podobenstvo o zasiatom semene - 26 Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27 či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29 A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva."
Toto podobenstvo je v istom zmysle opakom prvého evanjelia. Prvé hovorilo o tom, že semeno neprináša úrodu samo. Tu sa zas naopak spomína, že: „Zem sama od seba prináša úrodu“. Hovorí o tom, že treba mať vieru v tom, že Slovo je už raz zasiate, porastie samo. A preto s veľkou mierou treba rozsievať a netreba sa zastaviť aj keď sa nám môže zdať, že pôda je nanič. Netreba čakať na lepšie podmienky, ktoré môžu byť aj v konečnom dôsledku aj horšie. Našou úlohou je len zasievať a hoci potom pôjdeme aj spať, zrno bude rásť aj keď by sme už na neho nemysleli.
Zatiaľ čo to prvé podobenstvo je veľmi realistické, to druhé od nás vyžaduje pevnú vieru práve v to Slovo, ktoré rozsievame.
Spracoval Ladislav Rydzyk
Spracované podľa knihy Cesta dvanástich apoštolov v evanjeliu podľa Marka od Carla Maria Martiniho – talianský kardinál, roku 1978 na pozvanie pápeža Pavla VI. dával duchovné cvičenia vo Vatikáne
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára