Na stretku sme jedli chlebíčky aj so salámou. Čo teraz?
Pôstna disciplína schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy:
- §1 – Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- §2 – Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- zdržovanie sa mäsitého pokrmu
- skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížovej ceste alebo bolestný ruženec,
- čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút
- skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.
- zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.
* Cirkev nemá záujem na šírení vegetariánskej stravovacej kultúry (aby sme sa rozumeli - nič proti vegetariánom:).
* Verte mi, že body (2) – (5) sú oveľa náročnejšie na realizáciu, než si kúpiť v piatok ráno akciový jogurt a tresku (všimnite si, že tento tovar je v akcii väčšinou iba v piatok, prípadne ešte nejaké iné ryby).
* Iba prvý bod je reštriktívny, ostatné štyri sú ladené do pozitívna a nechávajú široký priestor vlastnej slobode a fantázii pri „konaní dobra“.
* Celý piatok je o pripomenutí si Ježišovho umučenia a smrti. O ničom inom. Má šancu byť dňom prežitým z lásky. Tento príspevok som napísal, lebo veľmi veľa ľudí sa naozaj spovedá, že „v piatok som jedol/jedla mäso“. Nie vždy to musí byť hriech. A nie vždy je prínosom, ak zvyk je železná košeľa.
autor: Maroš Peciar, SDB
2 komentáre:
Suhlasim s clankom, avsak nemyslim si ze je edukacne spravne stale opakovat ze piatky sa moze jest maso a staci nejaky iny ukon/sebazaprenie. Podla mna v tomto robi cirkev chybu, lebo vacsina ludi si teda ten piatok maso da, lebo ved to vravia knazi, no ale nic ine nespravia. V tom lepsom pripade si vecer uvedomi, ze bol piatok a hlada ze aky ukon spravil. V tom horsom ani nevie ze je piatok.
Historia a prax uci, ze ludom treba dat presne definovane podmienky a nie vseobecne. To vedeli izraeliti, krestania a samozrejme aj sucasni project manazeri. Skoda, ze niektori nasi pastieri na to zabudaju.
Je mizive percento krestanov, ktori su v tomto extreme (spovedaju sa z jedenia masa). Drviva vacsina je v druhom extreme: nevie, ze piatok je vyznamny den, ze sa za nas Niekto obetoval. A prave tu by mali knazi robit osvetu a pripominat ludom, aby si dali nejaky sebazapor, lebo ak za mna v piatok niekto zomrel, tak to je sila a je to vynimocny den. A prave s tymto ma vacsina problem, nie s tym co pisal autor.
Tak ci tak si cenim prinos autora, lebo je potrebne aj o tychto temach diskutovat. Pokoj ludom dobrej vole.
Ta "nejednoznacnost" ma vsak aj svoje vyhody v tom ze ludia mozu vediet o tom ze piatok nie je len o nejedeni masa ale hlavne o vykonani skutku kajucnosti napriklad aj tym ze v ten den pojdem na omsu.
samozrejme skutok kajucnosti by mal aj nieco tohto cloveka stat alebo mal by vediet ze sa niecoho zrieka alebo obetuvava nieco prave kvoli Kristovi a na pripomenutie si Velkeho piatku. Nie zas preto aby som si mohol vybrat co mi z toho vyhovuje najviac aby som si to odbavil.
Je to stale vsetko o postoji krestana. Cirkev sa snazi vychadzat v ustrety kazdemu. Je uz len na mne ci to budem brat ako opat nejaky prikaz alebo ako ponukanu moznost ako si uctit tento velky den. Je tu este jedna moznost a bohuzial castokrat praktizovana: kaslem na cely piatok, ved je to normalny den ako vsetky ine - nepraktizovat ;).
Zverejnenie komentára